Luna – to šteniatko, ktoré si určite nenecháme. Človek mieni, pán Boh mení. A veruže sa tak aj stalo, keď ako tretia v poradí vykukla na tento svet, manželove prvé slová boli: „Táto je naša!“.

Luna je sebavedomá, ostrejšia fenka, ktorá si nenechá skákať po hlave a medzi psími kamarátmi si urobí poriadok. Zbožňuje ľudí a je veľmi kontaktná. Cez deň najradšej v akcii (pri ovečkách, na bicykli, či len tak na prechádzke) a večer šup s ňou na gauč.

Vďaka Lune som si lepšie uvedomila aké veľké rozdiely môžu byť medzi psami tej istej rasy, v tej istej rodine – individualita je naozaj niečo, s čím musí každý budúci majiteľ rátať.

Luna je nebojácna, do všetkého ide strmhlav, no má istý nadhľad nad vecou, ktorí na nej obdivujem a milujem. Zbožňuje pasenie, a je v tom naozaj dobrá – tomu môže ďakovať primárne jej otcovi Lordovi. Moje srdce plesá, keď sme pri ovečkách. Vďaka jej rozvážnej práci a odstupu, prirodzenému zaľahávaniu na 12-tke, mám čas uvažovať nad tým, čo robím.

Bohužiaľ nám na RTG vyskočil nález OCD na pravom rameni, a preto s ňou do chovu nepôjdeme. Som avšak veľmi rada, že nekrýva a nejaví žiadne známky toho, že by ju tento nález nejako obmedzoval na živote.